Pytón tigrovitý

Pytón tigrovitý sa vyskytuje v južnej a juhovýchodnej Ázii. Pytón tigrovitý patrí medzi šesť najväčších hadov sveta. Normálne dorastá 4,5 m, no sú aj exempláre ktoré dosahujú 7 m. keď sa narodia malé pytony dosahujú dĺžku 40 až 45 cm. V prírode tento pytón nemá prirodzených nepriateľov, no na všeliakých lokalitách je vzácny, lebo v minulosti bol často lovený pre kožu. V juhovýchodnej Ázii sa často objavuje na jedálnom lístku. ( fuj kto by to jedol) Presne opačný problém majú v USA kde sa nekontrolovateľne širi, v národnom parku.Hady tu však narušujú ekosystém ohrozovaním hniezdnych populácií vodných vtákov a dokonca aj aligátorov. K ich úspešnej invázii prispelo najmä vyčíňanie hurikánu Andrew v roku 1992, kedy zo zničenej hadej farmy blízko Miami uniklo väčšie množstvo týchto pytónov. Snahou miestnych ochranárskych organizácií je odchytiť všetky jedince. Horšie je, že pytóny v Everglades žijú pomerne skryto a ich populácia môže aktuálne dosahovať aj niekoľko tisíc kusov.

Pytón kráľovský

Pytón kráľovsky môže merať 100 až 150 cm. Touto dĺžkou patrí medzi najmenšie druhy pytónov. Vyskytuje sa v západnej a strednej Afrike. Od Senegalu cez štáty Guinejského zálivu až po Zair a Ugandu.

V zajatí tieto pytóny ochotne prijímajú rôzne hlodavce (napr. myši, škrečky, menšie potkany). Môžu odmietať potravu, čím sú tieto pytóny veľa známe, vydrží hladovať aj niekoľko mesiacov. Príčinou môže byť ich sezónny príjem potravy (v prírode v období sucha pytóny niekedy zostávajú v úkrytý trvalo a nežerú. Príčinou nežravosti je aj nevhodné ubytovanie a teplotné podmienky, zlá vlhkosť (moc alebo málo) vnútorné aj vonkajšie parazity, zranenia a tiež v neposlednom rade stres.

Ak pytón kráľovský odmieta potravu, najmä mimo zimných mesiacov, kedy je to relatívne normálne, skúšame najskôr zistiť, či máme správne stanovené podmienky chovu zo všetkých hľadísk, prezrieme hada, či nemá vonkajšie parazity alebo zranenia papuľe (hniloba tlamy) a či nie je stresovaný ( absencia úkrytu, terárium na príliš frekventovanom mieste apod). Tiež môžeme skúšať ponúkať rôzne druhy hlodavcov (niekedy si tieto pytóny veľa vyberajú). Ak pytón začne strácať na váhe a viditeľne sa zhoršuje jeho forma, neotálajte a navštívte kvalifikovaného veterinára.

Pytón mriežkovaný

Pytón mriežkvaný môže vážiť až 200 kg, čo znamená že je jeden z najťažších hadov sveta. Je to najdlhší had na svete, najdlhší jedinec bol zabitý v roku 1912, ktorý meral 9,76 m. Obýva juhovýchodnú Áziu. Najdlhší pytón mriežkovaný v zajatí sa volal Fluffy.
Fluffy bol zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najdhší had chovaný v zajatí. Vážil 136 kilogramov a dožil sa 18 rokov. Od roku 2007 bol hlavnou atrakciou ohijskej zoo, kam priťahoval davy turistov. Bol dlhý 7,3 m.Výskyt: Juhovýchodná Ázia, Filipíny, Bangladéš, Brunei, Kambodža, Laos, Barma, Singapur, Thajsko, Vietnam, časť Indie, Malajzijský poloostrov, Indomalajzijské ostrovy od Nikobar po ostrovy Mentawai, sever a západ Sumatry, ostrovy Veľkých a Malých Sund, súostrovie Tanimbar, Molucké ostrovy, ostrovy na západ a juhozápad Novej Guinei. Preferuje tropické dažďové pralesy, podmáčané a pobrežné lesné porasty, mokrade, močiare a ryžové polia. Aj keď sa jedná skôr o pozemného (terestrického) hada, veľmi dobre šplhá.
Popis: Medzi chovateľmi sa v chove stáva čoraz viac populárnym. Je najväčším hadom na svete a vďaka svojej váhe sa stal druhým najťažším hadom hneď po Anakonde veľkej. Kvôli ich krásnej vzorovanej koži, niektorým vnútorným orgánom a mäsu je lovený vo veľkých počtoch. Jeho farba závisí od pôvodu a jednotlivé varianty môžu vykazovať rôzne farebné kombinácie. Sfarbenie chrbta je zväčša žlté až hnedé s veľkými žltými kosoštvorcovými škvrnami s tmavým okrajom, ktoré dali pytónovi druhové meno. Boky tela sú biele, pokryté čiernymi škvrnami. Brušné šupiny sú svetlé. Hlava býva žltá alebo rovnakej farby ako telo. Cez hlavu sa tiahnu 3 čierne pruhy: jeden stredom hlavy a dva od očí po bokoch až ku krku. Existuje množstvo farebných mutácií a hybridov.

Pytón zelený

Pytón zelený žije v Ázií a Austrálí. Živý sa mäsožravcami. Vyskytuje sa v dažďových pralesoch.
Tento atraktívne sfarbený druh pytóna sa vyskytuje na ostrove Papua Nová Guinea, Šalamúnových ostrovoch, v súostroví Aru a na austrálskom polostrove Cape York. Známy je aj pod starším vedeckým názvom Chondropython viridis. V dospelosti dorastá do dĺžky 150-180 cm a vyznačuje sa nápadne svetlo zeleným sfarbením tela s radom drobných, pozdĺžne razených bielych alebo žltkastých, niekedy dokonca až modrých škvŕn na chrbte. Spodnú časť tela má vždy svetlú.

Pytón zelený nieje jedovatý, ale zato škrtí.

Tri alebo štyri mesiace po párení samička nakladie 15-30 vajíčok. Uloží ich na kôpku a okrúti sa okolo nej telo. Takto ich chráni asi tri mesiace, kým sa mláďatá nevyliahnu. Chvením je samička...

Hlavu má zreteľne oddelenú od tela. Oči sú žlté, zelenožlté alebo zelené so zvislou štrbinovitou zreničkou. Vpredu na hornej čeľusti a vzadu po bokoch spodnej čeľusti sa nachádzajú termoreceptory. Sfarbenie je variabilné, v dospelosti zväčša zelené až modrozelené s bielymi a žltými škvrnami. Mláďatá sú tehlovočervenej, hnedej alebo jasnej žltej farby. Jedná sa o problematického a agresívneho pytóna, ktorý rozhodne nie je vhodný pre začiatočnikov. Odporúča sa len skúseným a starostlivým chovateľom.